Vážené prítomné luctvo,
Povedzme si to prámo: človek dokáže skoro všetko.Urobit dýru do sveta, ale aj do ozónu,
urobit si pekný dom i peknú hanbu,
oduševnene kričat hurá i fuj,
vyzírat jako pekný hrdyna, ale aj jako pekný idiot,
nýkedy dokáže byt aj sto rokov na svete, ale any tri minúty pod vodou,
ví dobre hrat na klavíri a na nervy,
operúvat srcco a v tyle neprátela,
skákat o tyči a do reči,
a tuším viacej myslet na dalšé generácie počítačov jako maturantov.
No človek by si až tak mnoho nemav namýšlat, lebo je len - človek!
Any pri najlepšéj vóli nedokáže preletet v petmetrovej výške z námesta Hraničárov na Kolárové námestý – any za ideálnych poveternostných podmínek.
Nedokáže vonat ako lipa a len tak sa rozmnožúvat po vetre.
To dokáže božá príroda.
A preto by si mav človek celkom skromne povedat: až tak mnoho toho vevím,
a preto sa tu na svete budem račej čuduvat, jako svet menit.
Pri čuduváný totyž nelítajú trísky a nekapú ryby,
rastú stromy a padá snah – a šecko je na svojom míste a v porádku,
jako tedy, ked je na jar naozaj jar,
v lete leto, na jablony jabĺčko,
na človekovi hlava a v človekovi srcco.
Stanislav Štepka
Zdroj
Priestor pre život 1/11
Komentáre