Firma sa nespolieha len na nápady a inovačné aktivity vo vnútri firmy, ale znalosti čerpá aj z vonkajšieho prostredia, napr. od zákazníkov, dodávateľov alebo iných verejných zdrojov. Firma môže využiť dostupné patenty, licencie a inovačný potenciál iných firiem. Riešením, ako uspokojiť čoraz špecifickejšie požiadavky zákazníkov, je dovoliť používateľom, zákazníkom a širokej verejnosti, aby sa sama podieľala na tvorbe nových produktov. Často nie je ich motiváciou spolupráce ani tak finančná odmena, ako možnosť učiť sa, realizovať sa a odovzdávať svoje skúsenosti iným. Podobný princíp sa používa aj na známom projekte Wikipédia a podla havajského slova wiki (rýchly) vznikol pojem wikinomika (wikinomics). Základné princípy takejto metódy generovania inovácií je otvorená komunikácia podobne ako pri open-source softvére.
V súvislosti s otvorenými a používateľskými inováciami a procesom ich tvorby hovoríme o tzv. crowdsourcingu. Pri crowdsourcingu sa úloha obvykle vykonávaná zamestnancom alebo konktraktorom v rámci outsourcingu zadá bližšie nešpecifikovanej skupine ľudí ako všeobecná výzva. Napríklad sa verejnosť vyzve na spoluprácu pri vývoji novej technológie, uskutočnení dizajnérskej úlohy, zdokonalení algoritmu alebo pri pomoci so zachytením, roztriedením a analýzou veľkého objemu dát. Firma môže popri výzve zverejniť aj motiváciu pre najúspešnejšieho riešiteľa vo forme finančnej odmeny.
Firma vyrába svoje produkty v rozvojových krajinách a následne ich prenáša do domácej krajiny.
Firma vyrába produkty, ktoré síce majú podobnú úžitkovú hodnotu ako konkurenčné produkty, ale sú omnoho lacnejšie. Dôvodom je trh v rozvojových krajinách, ktorý je odhadom 13x väčší ako populácia USA, ale treba sa prispôsobiť životným podmienkam (kúpyschopnosti) obyvateľov.
Európska komisia definuje inováciu ako "obnovu a rozšírenie škály výrobkov služieb a s nimi spojených trhov, vytvorenie nových metód výroby, dodávok a distribúcie, zavedenie zmien riadenia, zmeny v organizácii práce, zmeny pracovných podmienok a kvalifikáciu pracovných síl."
Existujú inovácie technickej povahy, ktoré sú založené predovšetkým na výskume a netechnické, ako sú inovácie v oblasti organizácie a riadenia, inovácie trhov, inovácie modelov podnikania, inovácie v oblasti designu a marketingu – prezentačné inovácie.
Inovácia nemusí byť nová v tom zmysle, že ju ešte nikto predtým nevyskúšal.
Invencia je v akademickom slovníku cudzích slov definovaná ako vynachádzavosť, dôvtip, nápad (najmä v umeleckej tvorbe). Z pohľadu inovácie môžeme chápať invenciu ako nový nápad alebo myšlienku, ktorá môže viesť k novej zmene či novom riešení.
Inovácia ale pokrýva celý proces, ktorý začína nápadom a cez rôzne stupne vývojových fáz dôjde k samotnej implementácii myšlienky. Pre potreby inovácie sa využívajú len tie invencie, ktoré vyvolajú efektívne zmeny.
[2] KOVÁČ, Milan: Inovácie a technická tvorivosť: Technická univerzita v Košiciach, 2003
Inovácia je nová idea či koncept v ekonomickej oblasti (t.j. (vy)nájdenie nových alebo vylepšených produktov, služieb, procesov či technológií) a jej zavedenie do praxe; inými slovami: komplexná zostava aktivít od invencie až po implementáciu invencie. V užšom zmysle je to len kreatívny proces, v ktorom sa kombinujú existujúce veci novým spôsobom s cieľom vyrobiť/ponúknuť jedinečnú vec, v ešte užšom zmysle je to len nová idea či koncept.[1]
Do ekonómie termín inovácia ako špecifický termín zaviedol rakúsky a americký ekonóm Joseph Alois Schumpeter vo svojej práci Theorie der wirtschaftlichen Entwicklung (Teória hospodárskeho vývoja) z roku 1911. Inováciu definoval ako presadenie (teda nie len vynájdenie) novej kombinácie výrobných faktorov (podnikateľmi), pričom neskôr v texte ako inováciu označuje priamo túto novú kombináciu. Inovácia je podľa jeho hypotézy to, čo spôsobuje rast hospodárstva; v čase absencie inovácií sa hospodárstvo pohybuje v stereotypnom kruhu.
Rozlišoval 5 alternatív nových kombinácií výrobných faktorov:
Český ekonóm František Valenta chápe inováciu ako "akúkoľvek zmenu vo vnútornej štruktúre výrobného organizmu, teda akýkoľvek prechod od pôvodného k novému stavu."[3] Zaviedol členenie, ktoré hodnotí kvalitu inovácie z hľadiska intenzity inovačných zmien.
[1] MICHNÍK, L.. Ekonomická encyklopédia. [s.l.] : [s.n.], 1995.
[2] HOLMAN. Dějiny ekonomického myšlení. [s.l.] : [s.n.], 2005. (česky)
[3] BARTES, F. Inovace v podniku. Brno : Akademické nakladatelství CERM, s.r.o., 2008. ISBN 978-80-214-3634-3. (česky)