Podnikanie

"Peniaze z úveru použila poisťovňa na zníženie záväzkov voči akcionárom." "Účtovnými operáciami si vtedy (2009) vytvorili vankúš vo výške 413 miliónov eur, ktoré vedú v účtovníctve ako záväzok voči akcionárom. ... Vlastníci sa k peniazom dostanú, aj keby vláda zakázala či obmedzila zisk zdravotných poisťovní."

• Penta a Prefto založili Dôveru a vyplatili si milióny eur

"V skratke povedané, v minulosti vykázali zisk, ktorý pochádza z budúcnosti."

• Pozor na trikový zisk Dôvery

"Keď budete najbližšie počuť predstaviteľov Smeru hovoriť o stámiliónových ziskoch súkromných poisťovní, berte ich s veľkou rezervou. Je možné, že len pripravujú pôdu pre predražené vyvlastňovanie."

• Kto zarobí na vyvlastnení zdravotných poisťovní?

O zlom hospodárení a ich absurdných každoročných copy-paste odôvodneniach a žiadostiach o navyšovanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, pozri článok: http://fararik.blog.sme.sk/c/314848/Luxus-spevu-v-case-krizy.html

Pán minister školstva Dušan Čaplovič nevie, kde má vziať peniaze pre učiteľov. Odpoveď nech skúsi hľadať aj v tomto článku: http://fararik.blog.sme.sk/c/314638/Kde-nic-nie-je-bude-este-menej.html

Kauzy

1. šírenie klamlivej informácie o tom, že podľa AZ "Stužková slávnosť je verejné kultúrne podujatie" - uvedené na stránkach SOZA + Repčíkov blog (oba články boli deň po vypuknutí kauzy stiahnuté).
   1. AZ o žiadnej takej definícii nehovorí.
   2. Hovorí o tom totiž Zákon o verejných kultúrnych podujatiach 96/1991 Zb. § 1, ods. 3: "Podujatie sa považuje za verejnosti prístupné, ak sa koná pre individuálne neurčených návštevníkov."
   3. SOZA sama uvádza na svojich stránkach, že výpalné sa vzťahuje na "verejné podujatia s hudbou, ktoré nie sú výlučne určené pre okruh rodiny, príbuzných a priateľov"
2. faktúra za spev ľudových pesničiek, ktoré sú definované ako voľné dielo: AZ 397/2004 § 53 (2) Ak je dielo voľné, používateľ nie je povinný získať súhlas na použitie diela ani uhradiť odmenu.

Zákon o verejných kultúrnych podujatiach 96/1991 Zb. § 1, ods. 3 "Podujatie sa považuje za verejnosti prístupné, ak sa koná pre individuálne neurčených návštevníkov."

Pozn.: autorsky zakon stale vravi o spristupnovani zvukoveho zaznamu verejnosti - licencie su pre verejne vystavenie diela, verejne vykonanie diela a verejny prenos diela... tam moze SOZA vypalnicit ...dokonca aj SOZA pise na svojich strankach, ze ich vypalne sa vztahuje pre "verejné podujatia s hudbou, ktoré nie sú výlučne určené pre okruh rodiny, príbuzných a priateľov".

Otvorené inovácie

Firma sa nespolieha len na nápady a inovačné aktivity vo vnútri firmy, ale znalosti čerpá aj z vonkajšieho prostredia, napr. od zákazníkov, dodávateľov alebo iných verejných zdrojov. Firma môže využiť dostupné patenty, licencie a inovačný potenciál iných firiem. Riešením, ako uspokojiť čoraz špecifickejšie požiadavky zákazníkov, je dovoliť používateľom, zákazníkom a širokej verejnosti, aby sa sama podieľala na tvorbe nových produktov. Často nie je ich motiváciou spolupráce ani tak finančná odmena, ako možnosť učiť sa, realizovať sa a odovzdávať svoje skúsenosti iným. Podobný princíp sa používa aj na známom projekte Wikipédia a podla havajského slova wiki (rýchly) vznikol pojem wikinomika (wikinomics). Základné princípy takejto metódy generovania inovácií je otvorená komunikácia podobne ako pri open-source softvére.

V súvislosti s otvorenými a používateľskými inováciami a procesom ich tvorby hovoríme o tzv. crowdsourcingu. Pri crowdsourcingu sa úloha obvykle vykonávaná zamestnancom alebo konktraktorom v rámci outsourcingu zadá bližšie nešpecifikovanej skupine ľudí ako všeobecná výzva. Napríklad sa verejnosť vyzve na spoluprácu pri vývoji novej technológie, uskutočnení dizajnérskej úlohy, zdokonalení algoritmu alebo pri pomoci so zachytením, roztriedením a analýzou veľkého objemu dát. Firma môže popri výzve zverejniť aj motiváciu pre najúspešnejšieho riešiteľa vo forme finančnej odmeny.

Reverzné inovácie

Firma vyrába svoje produkty v rozvojových krajinách a následne ich prenáša do domácej krajiny.

Inovácie pre spodok pyramídy

Firma vyrába produkty, ktoré síce majú podobnú úžitkovú hodnotu ako konkurenčné produkty, ale sú omnoho lacnejšie. Dôvodom je trh v rozvojových krajinách, ktorý je odhadom 13x väčší ako populácia USA, ale treba sa prispôsobiť životným podmienkam (kúpyschopnosti) obyvateľov.

Zdroje

• http://sk.wikipedia.org/wiki/Crowdsourcing
• The Fortune at the Bottom of the Pyramid

Európska komisia definuje inováciu ako "obnovu a rozšírenie škály výrobkov služieb a s nimi spojených trhov, vytvorenie nových metód výroby, dodávok a distribúcie, zavedenie zmien riadenia, zmeny v organizácii práce, zmeny pracovných podmienok a kvalifikáciu pracovných síl."

Existujú inovácie technickej povahy, ktoré sú založené predovšetkým na výskume a netechnické, ako sú inovácie v oblasti organizácie a riadenia, inovácie trhov, inovácie modelov podnikania, inovácie v oblasti designu a marketingu – prezentačné inovácie.

Inovácia nemusí byť nová v tom zmysle, že ju ešte nikto predtým nevyskúšal.

Rozdiel medzi invenciou a inováciou

Invencia je v akademickom slovníku cudzích slov definovaná ako vynachádzavosť, dôvtip, nápad (najmä v umeleckej tvorbe). Z pohľadu inovácie môžeme chápať invenciu ako nový nápad alebo myšlienku, ktorá môže viesť k novej zmene či novom riešení.

Inovácia ale pokrýva celý proces, ktorý začína nápadom a cez rôzne stupne vývojových fáz dôjde k samotnej implementácii myšlienky. Pre potreby inovácie sa využívajú len tie invencie, ktoré vyvolajú efektívne zmeny.

Vznik potreby inovácie [2]

Hnacie sily vyvolávajúce zmenu

• nové technológie a vedecké poznatky
• zmena dopytu zákazníkov
• medzinárodný obchod
• rast konkurencie
• sociálne zmeny
• ekonomická výkonnosť

Sily potláčajúce zmenu

• osvojená štandardná technológia
• preferencia lokálnych záujmov
• nedostatočná úroveň informovanosti
• strach zo straty pozície

Zdroje

[2] KOVÁČ, Milan: Inovácie a technická tvorivosť: Technická univerzita v Košiciach, 2003

Inovácia je nová idea či koncept v ekonomickej oblasti (t.j. (vy)nájdenie nových alebo vylepšených produktov, služieb, procesov či technológií) a jej zavedenie do praxe; inými slovami: komplexná zostava aktivít od invencie až po implementáciu invencie. V užšom zmysle je to len kreatívny proces, v ktorom sa kombinujú existujúce veci novým spôsobom s cieľom vyrobiť/ponúknuť jedinečnú vec, v ešte užšom zmysle je to len nová idea či koncept.[1]

Inovácia podľa Schumpetera

Do ekonómie termín inovácia ako špecifický termín zaviedol rakúsky a americký ekonóm Joseph Alois Schumpeter vo svojej práci Theorie der wirtschaftlichen Entwicklung (Teória hospodárskeho vývoja) z roku 1911. Inováciu definoval ako presadenie (teda nie len vynájdenie) novej kombinácie výrobných faktorov (podnikateľmi), pričom neskôr v texte ako inováciu označuje priamo túto novú kombináciu. Inovácia je podľa jeho hypotézy to, čo spôsobuje rast hospodárstva; v čase absencie inovácií sa hospodárstvo pohybuje v stereotypnom kruhu.

Rozlišoval 5 alternatív nových kombinácií výrobných faktorov:

• zavedenie nových produktov, resp. pôvodných produktov s novými vlastnosťami
• zavedenie nových výrobných metód a nových metód predaja
• používanie nových materiálov
• nová organizácia trhovej pozície (napr. vytvorenie alebo prelomenie monopolu)
• otváranie nových trhov

Inovácia podľa Valenta

Český ekonóm František Valenta chápe inováciu ako "akúkoľvek zmenu vo vnútornej štruktúre výrobného organizmu, teda akýkoľvek prechod od pôvodného k novému stavu."[3] Zaviedol členenie, ktoré hodnotí kvalitu inovácie z hľadiska intenzity inovačných zmien.

Valentovo inovačné spektrum

• inovácia -1. stupňa – degeneračná zmena – objekt stráca svoju funkčnosť
• inovácia 0. stupňa – regeneračná zmena – obnova pôvodných kvalít, snaha udržať objekt v pôvodnom stave
• inovácia 1. stupňa – kvantitatívna zmena – napr. príjem viacerých ľudí
• inovácia 2. stupňa – zmena štruktúry – reorganizácia vzájomných vzťahov, napr. presun výroby na výkonnejšie stroje
• inovácia 3. stupňa – zmena kvality – menšie kvalitatívne zmeny na objekte
• inovácia 4. stupňa – nový variant – vylepšenie niektorých významných funkcií objektu
• inovácia 5. stupňa – nová generácia – kvalitatívna zmena všetkých významných funkcií objektu
• inovácia 6. stupňa – nový druh – zmena koncepcie objektu so zachovaním pôvodného princípu
• inovácia 7. stupňa – nový rod – úplná zmena pôvodného princípu, napr. operácia skalpelom nahradená operáciou laserom

Zdroje

[1] MICHNÍK, L.. Ekonomická encyklopédia. [s.l.] : [s.n.], 1995.

[2] HOLMAN. Dějiny ekonomického myšlení. [s.l.] : [s.n.], 2005. (česky)

[3] BARTES, F. Inovace v podniku. Brno : Akademické nakladatelství CERM, s.r.o., 2008. ISBN 978-80-214-3634-3. (česky)